Prezentoval ju dlhoročný tréner a jej nadšenec Ondrej Bašták Ďurán s kolegom, ktorí v pomerne krátkom čase vysvetlili podstatu i systém danej hry. Do samotnej prezentácie vtiahli aj mladé kežmarské športovkyne, ktorých hra naplno upútala a radi si ju zahrali. Pri prezentácii tohto športu nezabudli organizátori prezentácie prítomným pripomenúť jej malý paradox, a to že hra bola vymyslená pre zdravotne postihnutých občanov a až v druhom rade ju hrajú zdraví ľudia. Aj v celoštátnej súťaži ju hrajú iba hendikepovaní hráči. Zdraví športovci ju vyhľadávajú skôr na spoločenské akcie či ako relax.

Boccia je od roku 1984 paralympijským športom a v súčasnosti sa hráva vo viac ako 50 krajinách sveta. Hrá sa v interiéri na rovnom a hladkom povrchu (parkety, gumený povrch a podobne). Ondrej Bašták Ďurán sa už dlhodobo tejto hre venuje ako po stránke trénerskej, tak i organizačnej, asistenčnej i propagačnej. Prezentuje ju aj na internetovej stránke parahry.sk.

Pre Kežmarský šport sa vyjadril Ondrej Bašták Ďurán nielen k samotnej prezentácii, ale i k iným záležitostiam ohľadom hry boccia:

Ako hodnotíte prezentáciu boccie v Kežmarku?

Prezentácia boccie v športovej hale FOCUSplus v Kežmarku bola živá vďaka účasti žiačok základných škôl, ktoré si osvojili jej základné pravidlá a vyskúšali si hru aj prakticky. Princíp boccie je jednoduchý – kto pozná petanque, budú mu pravidlá boccie blízke, pretože práve petanque poskytol základ, z ktorého bola boccia odvodená. Do ihriska sa hodí biela cieľová loptička a hráči bojujúci proti sebe sa snažia svoje farebné lopty – modré a červené – hodiť čo najbližšie k bielej cieľovej lopte.

Na prezentácii sme si ukázali, ako vyzerá boccia ihrisko, že bocciu môžu hrať 1 proti jednému – jednotlivci, dvaja proti dvom – páry, traja proti trom – tímy, a práve hru tímov si potom hráčky vyskúšali. V Kežmarku sme postavili 4 tímy, ktoré proti sebe hrali semifinálové a potom finálové zápasy, takže na záver prezentácie sme mohli vyhodnotiť aj medailové pozície.

Má Kežmarok, vo vzťahu splnenia možností športovej haly, prípadne možnosť usporiadať aj nejaký oficiálny turnaj v tejto hre?

Z technického hľadiska hala FOCUSplus v Kežmarku plne vyhovuje usporiadaniu turnaja v bocci – umelohmotný povrch REGUPOL poskytuje rovnú jednoliatu plochu bez porúch a nerovností, rozmery hracej plochy sú veľmi dobré – bolo by možné na ňu umiestniť asi 7 boccia ihrísk, a čo je veľmi dôležité, hala je bezbariérová – vchod je na jednej úrovni s prístupovým chodníkom a v hale sú 2 bezbariérové toalety, čo býva najväčším kameňom úrazu pri organizovaní turnajov v boccii. Tiež priestranné parkovisko pri hale je výhodou.

Je treba si uvedomiť, že bocciu na súťažnej úrovni môžu hrať len ťažko telesne postihnutí športovci – jedným z kritérií pre klasifikáciu v boccii je napríklad podmienka, že hráč musí mať postihnuté všetky 4 končatiny. V kategórii BC3 môžu športovať aj ľudia, ktorí sú od krku dole ochrnutí. Boccia je unikátna v tom, že dáva príležitosť sa realizovať a presadiť aj ľuďom, ktorých väčšinová spoločnosť vyčleňuje z aktívnej spoločenskej role už len tím, ako o nich uvažuje – ľudia s ťažkým telesným postihnutím by mali podľa mnohých zostať zatvorení niekde doma, či v ústave a pre spoločnosť nič neprinášajú – opak je však pravdou a boccia je jedným z prostriedkov, ako takéto mentálne bariéry búrať.

Aký je záujem o bocciu na Slovensku?

Boccia na Slovensku sa rozvíja zhruba od 90-rokov, prešla si veľmi intenzívnym rozvojom a v tomto okamihu sú u nás v boccii zastúpené všetky výkonnostné úrovne – od rekreačných hráčov, cez ligových až po paralympionikov. Myslím si však, že otázka aký je na Slovensku o bocciu záujem nie je celkom správna. Skôr je na mieste sa pýtať, akú má na Slovensku boccia podporu. Zo svojich skúseností musím konštatovať, že podpora tohto športu – a snáď by sa to dalo generalizovať na šport všeobecne – má podporu malú, možno až minimálnu.

Myslím si, že ak by zo strany štátu a príslušných športových organizácií bola väčšia ochota pomôcť tomuto športu, o záujemcov by nebola núdza. Na to aby za niekde zrodil dobrý boccista je potrebné veľa úsilia, ale aj zdrojov – boccia vybavenie, priestory, asistenti, bez ktorých ťažko telesne postihnutý hráč nemôže plnohodnotne fungovať, cestovanie pre hráča na invalidnom vozíku je o niečo náročnejšie, nehovoriac už o na každom kroku striehnucich bariérach – od nezarovnaných obrubníkov na chodníku, až po neprístupné ubytovanie.

Čo je váš najväčší úspech v spojení s bocciou? Vydanie knihy o nej alebo nejaký váš trénersky úspech alebo úspech hráčsky?

Najväčší úspech v boccii dosiahli slovenskí paralympionici, ktorí po viacerých paralympiádach konečne v Rio de Janeiro prekonali medailové hranice a siahli hneď na zlatú priečku. Keď po získaní zlatej medaily za bocciu na paralympiáde v Riu odvysielala televízia 15 minútový zostrih o boccii povedal som si – koľko rokov práce, koľko zúčastnených ľudí, koľko úsilia a obetavosti, aby si konečne niekto z médií všimol aspoň na 15 minút, že niečo ako boccia na Slovensku existuje. Je to smutné.

Moje osobné úspechy v boccii sú oproti výsledku našich reprezentantov nepodstatné – snažím sa odvádzať svoj diel práce na tom, aby boccia na Slovensku fungovala dobre a aby sa rozvíjala – som výrobcom boccia vybavenia, distribuujem boccia vybavenie, podieľam sa na organizácii viacerých boccia turnajov na Slovensku, sčasti prispievam aj tréningovými aktivitami, či propagáciou tohto športu.

Fotogaléria:

Simple Image Gallery Extended