EN 
DE 
FR 
ES 
PT 
RU 
CZ
SK 
Pochopiteľne sú pocity naozaj nádherné. Som nadšený z toho, že sa nám podarilo zúročiť 5 ročnú prácu a v Tokiu získať dve zlaté paralympijské medaily v kategóriách jednotlivcov BC4 a párov BC4.
Ako to už býva na Paralympiáde zvykom, športovci nemajú čas veľmi svoj úspech oslavovať alebo sa z neho poriadne tešiť. Rovnako tak tomu bolo aj teraz po mojom triumfe v kategórií jednotlivcov. Hneď po zápase som absolvoval medailový ceremoniál, dopingovú kontrolu, rozhovory pre naše aj zahraničné media a následne som strávil asi 2 hodiny v relaxačnej miestnosti určenej pre športovcov. Tam sme si mohli oddýchnuť po zápasoch. Neskôr večer nás už čakal spoločný párový tréning a na ďalšie ráno prvé zápasy v kategóriách párov. O to viac sa môžem tešiť z tohto úspechu práve teraz, keď už som doma a v kľudnejšom prostredí.
Pochádzaš zo Sniny, malého mestečka na Východnom Slovensku. Ako vyzerala Tvoja cesta odtiaľ až po úroveň najlepšieho boccistu planéty?
Nemyslím si, že som najlepší boccista planéty. Je niekoľko športovcov, ktorí sú viac dekorovaní ako ja a určite sa nájdu aj šikovnejší.
Môj prvý kontakt s bocciou bol na letnom kempe pre hendikepovanú mládež na Remate pri Handlovej. Išlo o kemp s názvom „Hľadáme talenty“, ktorý organizuje Slovenský paralympijský výbor a prezentuje na ňom všetky paralympijské športy mladým športovým nádejam. Tam som sa stretol s bocciou a začala sa moja športová cesta.
Prvé roky boli plne v réžii mojich rodičov, ktorí so mnou absolvovali všetku tréningovú prípravu – trénovali ma na národné turnaje, na ktoré má aj doprevádzali. Neskôr som sa dostal vďaka mojím úspechom na národnej úrovni aj na medzinárodné turnaje – bol som zaradený do reprezentácie SR a k našim tréningom pribudli aj reprezentačné tréningy, už pod vedením reprezentačného trénera Martina Gabka.
Ako plynul čas, do môjho tréningového procesu vstupovali aj ďalší kondiční tréneri – Matúš Brezovský, Adam Kavka, Stanislav Stebila a výživový poradca Peter Palenčár. Práve s poslednými dvoma menovanými spolupracujem aj v súčasnosti.
Ktorí ľudia Ti v Tvojej športovej kariére najviac pomohli a podporovali Tvoj talent? Čím Ťa obohatili?
Určite to boli na mojich začiatkoch práve moji rodičia, ktorí venovali mojej príprave obrovské množstvo času a financií. Podporovali ma na každom mojom kroku. S určitosťou môžem povedať, že bez ich pomoci by som dnes určite nebol štvornásobný paralympijský medailista.
Pochopiteľne, obrovskú zásluhu na týchto výsledkoch má aj reprezentačný tréner, s ktorým sme spravili do bodky všetko, na čom sme sa dohodli. Sme radi, že tá snaha a obeta priniesla vytúžené ovocie. Samozrejme, neskôr, ako sa zapájali tréneri, každý priniesol čosi nové a niečim ma obohatil a posunul.
Ako vnímaš úroveň boccie na Slovensku? Organizáciu turnajov, ligu, súťaživosť a súdržnosť hráčov... Ako vnímaš pôsobenie firmy BASHTO SPORTS na úroveň boccie doma i v zahraničí?
Práve vyrovnanosť zápasov na národnej úrovni ma motivuje čoraz viac na sebe pracovať. Nie je to vôbec samozrejmosťou vyhrať národný pretek. Hoci by niekto povedal, že po zisku zlatých medailí na Paralympiáde to ani inak dopadnúť nemôže. Opak je však pravdou...
Na Slovensku máme mnoho šikovných hráčov a ani ja nemôžem zaspať na vavrínoch. Môžem povedať, že sú zrkadlom mojej prípravy a aj na takých zápasoch viem vyhodnotiť svoju aktuálnu športovú formu. Som však veľmi rád, že aj napriek dravosti a súťaživosti môžem mnoho z nich nazvať blízkymi priateľmi a mimo kurtu sa vždy radi porozprávame a povieme si, komu sa ako darí v osobnom živote, alebo čo máme nové.
Firmu BASHTO SPORTS vnímam vo veľmi dobrom svetle, čoho dôkazom je aj fakt, že expanduje do sveta. Vždy ma poteší, keď na medzinárodnom turnaji vidím práve našu, domácu značku. Myslím, že dnes má veľmi dobre pokrytú sieť športovcov a široké portfólio lôpt či iného športového náčinia, ktoré je nevyhnutné na to, aby bol športovec schopný bojovať o popredné miesta na turnajoch.
Ako Ti pomáha Tvoje športové vybavenie pri Tvojich víťazstvách?
Svoje športové vybavenie si starostlivo vyberám a starám sa oňho. Nedám naň dopustiť.
V súčasnosti tvorí moju športovú sadu niekoľko sád lôpt, no vo väčšine prípadov sa jedná o 4 lopty značky Boccas (model Brazil supersoft) a 2 lopty značky Tutti per Tutti (model Elite medium-hard). Ako jack používam kórejskú značku Victory balls (soft z umelej kože). Mám však tiež hracie sady značky Victory balls, ktoré kombinujem s Tutti per Tutti.
Pred každým podujatím sa rozhodujem, ktorú sadu použijem, prevažne na základe povrchu, na ktorom sa bude hrať. S týmito značkami hrám drvivú väčšinu svojej športovej kariéry.
Máš nejaké perličky, zaujímavosti, alebo vtipné zážitky týkajúce sa boccie?
Jednou z perličiek bola rozhodne chvíľa na turnaji v Zagrebe v r. 2019, keď som na zápas nastúpil bez Jacka. Ten som nechtiac poslal s druhou farbou loptičiek preč z call roomu. Na pár sekúnd som aj stuhol, ale neskôr som sa nad tým samozrejme pousmial. Dostal som oficiálnu loptu a našťastie zápas aj napriek tomu vyhral.
Toto sa však stáva relatívne často všetkým hráčom. Len v našom tíme viem o ďalších 2 alebo 3 podobných prípadoch.
Aké máš aktivity a koníčky mimo boccie? Čomu sa venuješ a ako tráviš voľný čas?
Pred Paralympiádou som všetok voľný čas venoval príprave a tréningom. Teraz, keď už je voľného času viac, môžem uvažovať aj nad nejakým kratším výletom, ktorý zapadne medzi študijné a pracovné povinnosti.
Samuel, máš ešte len 25 rokov a už si najlepším hráčom boccie na Zemi. Máš ešte nejaké ambície? Športové ciele a životné sny? V boccii aj mimo nej? Na Zemi aj mimo nej?
Po Paralympiáde som nastúpil na doktorandské štúdium na Technickej univerzite v Košiciach. Takže teraz moja pozornosť smeruje prevažne na štúdium problematiky, ktorá sa týka mojej práce. Onedlho však začíname našu prípravu na blížiace sa Majstrovstvá Európy v španielskej Seville, kde by som rád obhájil 2 získané tituly z posledných Majstrovstiev Európy 2019.
Na záver môžeš niečo odkázať našim čitateľom, ktorými sú hráči a fanúšikovia boccie z 35 krajín sveta na 5-tich svetadieloch.
Môj odkaz čitateľom? Určite sa nikdy nevzdávajte. Vždy bojujte za svoje sny, nech sa zdajú byť akokoľvek nedosiahnuteľné a vzdialené. Verte, či nie, ale ak by mi niekto pred 10 rokmi povedal, že budem mať 4 paralympijské medaily, povedal by som mu, že je blázon. Ale nič nie je nemožné. Všetkým vám na ceste za vašimi snami držím palce.
Na záver vás chceme informovať, že v čase medzi vznikom tohto rozhovoru a jeho uverejnením sa stal Samuel Andrejčík Majstrom Slovenska v boccii v kategórii jednotlivcov BC4. Gratulujeme...
Fotogaléria
