EN 
DE 
FR 
ES 
PT 
RU 
CZ
SK 
V mladosti som sa venoval intenzívne najmä tenisu, ktorý bol mojím srdcovým športom, ale absolvoval som niekoľko športových rokov pri biatlone, volejbale a sebaobrane. Popri tom som v rámci školských športových aktivít získal niekoľko krát zlatý odznak zdatnosti a venoval som sa atletickým disciplínam v rámci školských, okresných a celoslovenských atletických kôl. Po základnej škole som nastúpil na športové gymnázium Štefana Majora v Bratislave, kde som sa venoval atletike, konkrétne šprintom. Po absolvovaní gymnázia som sa upísal pedagogickej oblasti a ukončil som Pedagogickú fakultu univerzity Komenského v Bratislave odbor špeciálna pedagogika, vychovávateľstvo.
V období začiatkov boccie som pracoval ako vychovávateľ v Domove sociálnych služieb Gaudeamus na Mokrohájskej v Bratislave. V tom čase som sa mimo pracovných povinností intenzívne venoval hudbe. K boccii som sa dostal úplnou náhodou prostredníctvom mojej bývalej manželky, ktorá dostala ponuku zo Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov v roku 1996, či nechce skúsiť trénovať nový druh športu na Slovensku.
Najprv to bola moja zvedavosť a po mesiaci jej práce som sa k nej pridal. Išli sme od úplnej nuly a naša spolupráca začala postupne s Rakúskom, Maďarskom a Českou republikou. V roku 1997 bol založený Športový klub ALTIUS a boccia vďaka obrovskému záujmu nadobúdala čím ďalej, tým viac na vážnosti a popularite. Okrem tréningovej činnosti sme organizovali národné aj medzinárodné priateľské podujatia a tiež sme sa zúčastňovali na podujatiach v zahraničí.
Zlom nastal v roku 2000, kedy sme zorganizovali prvé majstrovstvá Slovenska, zostavili sme prvý reprezentačný tím, pozháňali peniaze a rok na to sme sa zúčastnili prvých majstrovstiev Európy v českých Tepliciach (2001). To bol začiatok cesty reprezentačného tímu boccie. Odvtedy sme sa zúčastňovali na každých pretekoch pod hlavičkou medzinárodnej asociácie CP-ISRA a neskôr federácie BISFed.
Okrem účasti na európskych šampionátoch, svetových pohároch či majstrovstvách sveta máme za sebou aj účasť na štyroch paralympijských hrách (Atény 2004, Peking 2008, Londýn 2012 a Rio de Janeiro 2016). Aktuálne sme kvalifikovaní na paralympijské hry v Tokiu, tak intenzívne očakávame, ako sa vyvinie situácia vo svete v rámci celosvetovej pandémie.
Prečo práve boccia? Ako dlho sa venujete bocci? Čo vás na tejto hre najviac fascinuje?
V rámci športového klubu som trénoval 10 rokov aj tenistov na vozíku (1998-2008). V roku 2008 sme boli s rodinou účastníkmi autonehody. Keď sme sa vracali z majstrovstiev Slovenska v Dubnici nad Váhom, poľský vodič mikrobusu narazil pod vplyvom alkoholu do nášho osobného auta na diaľnici a vtedy som utrpel zranenia, ktoré ma na niekoľko rokov stopli ako tenisového trénera. Viac som sa už k tenisu ako tréner nikdy nevrátil a venujem sa do dnes iba boccii.
Časom sa tréningová príprava boccie vyvinula tak, že dnes by som vôbec nemohol ani uvažovať o tom, že by som popri boccii bol aktívnym trénerom v ďalšom športovom odvetví. Boccia ma zamestnáva na 100% a úprimne sa teším, že po dlhých rokoch práce v tejto oblasti je tento šport na úrovni jedného z najúspešnejších športov telesne znevýhodnených športovcov na Slovensku. A čo ma na ňom fascinuje?
To čo na začiatku. Kam siahajú možnosti hendikepovaných športovcov, kde sú ich hranice a čo všetko dokážu zvládnuť a prekonať. Niekedy sa tak sám zamýšľam nad tým, koľko vyžadujem od mojich športovcov, aké náročné tréningové cvičenia im dávam, aké náročné tréningové sústredenia absolvujú... A nikdy nelamentujú, urobia čo majú a aj keď je to na hranici ich síl a možností, vydržia. A vtedy si poviem: Keby bolo viac aj medzi zdravými ľuďmi takého odhodlania.
Aktívny šport reprezentanta absolútne zasahuje a mení zabehnuté koľaje bežného života jemu aj jeho rodine. Tam kde ostatní končia v rámci školy či práce, tam my začíname s tréningami. Tam, kde majú bežní ľudia možnosť užiť si víkendový výlet s priateľmi či rodinou, my trávime na cestách, sústredeniach a pretekoch. Ale aj tak všetko to odriekanie a strata osobného života stojí za ten pocit dokázať niečo výnimočné a cenné.
Naši športovci vytvárajú vzory, vytvárajú méty, vytvárajú túžby. Mnohých ďalších športovcov motivujú a sú im príkladom a vzorom. To je to najcennejšie, čo dáva šport všetkým nám a tým, čo prídu po nás, zanechávame jasný odkaz: Šport má zmysel, šport je cesta, šport spája a otvára nové obzory. Je symbolom vytrvalosti, ctižiadostivosti, energie, obetavosti, odhodlania, prispôsobivosti a poctivej práce.
Koľko športovcov je v súčasnosti členom slovenského reprezentačného tímu v boccii? Aké iné funkcie zastávate okrem trénerskej? Ktorú činnosť máte najradšej?
Aktuálne je do reprezentácie zaradených 16 športovcov v štyroch kategóriách, ale neustále sa obmieňajú a dopĺňajú. Nakoľko sú športovci v reprezentačnom tíme z celého Slovenska, využívam predovšetkým spoločné sústredenia na tréningové drily. V domácich kluboch trénujú so svojimi asistentmi či klubovými trénermi.
V rámci mojej práce mám najradšej prácu počas sústredení. Sme všetci spolu, trávime dlhé hodiny počas dvoch tréningových fáz v hale a stihneme urobiť kopec zmysluplnej a poctivej práce. Okrem toho má tím čas aj na spoločnú osobnú komunikáciu.
Okrem trénerskej práce vykonávam funkciu člena Výkonného výboru Slovenského paralympíjskeho výboru a predsedu Športového klubu ALTIUS. Moja pedagogická prax je na nejaký čas pozastavená, nakoľko mám podpísanú zamestnaneckú zmluvu so Slovenským zväzom telesne postihnutých športovcov ako tréner reprezentácie v boccii.
Boccia World Open Montreal 2019, Hráči BC4 (zľava): Samuel Andrejčík, Martin Strehársky, Michaela Balcová
Koľko Paralympiád ste už absolvovali? Ktoré športové úspechy si najviac ceníte?
Absolvovali sme štyri paralympiády a množstvo ďalších medzinárodných podujatí. Jednoznačne najcennejším kovom je zlatá medaila v súťaži párov BC4 a strieborná medaila v súťaži jednotlivcov BC4 z paralympíjskych hier v Riu de Janeiru 2016. V žiadnom prípade si však nedovolím podceniť a oslabiť hodnotu akejkoľvek získanej medaily z európskych šampionátov, či zo svetových pohárov, či z majstrovstiev sveta. Každá jedna medaila pre nás predstavovala krok vpred, znamenala body, rebríčkové postavenie a to všetko je to dôležité a neodmysliteľné, aby sme sa mohli vôbec na paralympíjskych hrách zúčastniť.
Vieme o Vás, že ste napísali veľmi zaujímavú knihu o boccii. Je už čerstvo v tlači a čoskoro sa objaví v predaji. Môžete nám o tejto svojej knihe prezradiť trocha viac?
Kniha o boccii je dlho pripravovaná publikácia, ktorá zaznamenáva úsek mojej trénerskej práce, cenné rady, informácie a tréningový materiál, ktorý napovie viac o ceste ako byť úspešný, aké zložky obsahuje tréningová príprava a čo všetko ju ovplyvňuje. Prvé riadky som začal písať v roku 2011. Uplynulo 9 rokov a obsah knihy bol veľakrát prerábaný a upravovaný do dnešnej podoby. Súvisel tiež s vývojom samotného športu ale aj so zmenou môjho zamestnania. Ale som rád, pretože dnes mám z knihy pocit, že aj ona musela dozrieť, niečo prežiť aby mohla dnes vypovedať a odovzdávať svoje posolstvo .
Kniha je určená športovcom, trénerom ako aj ľuďom, ktorí sa chcú dozvedieť viac o športe boccia, tréningových metódach a celkovom zákulisí tohto športu. Jej jedinečnosť vnímam ja osobne už len z dôvodu, že do jej obsahovej podoby sa zapojilo veľa ľudí, spojilo sa veľa materiálov a snažili sme sa ozaj o odovzdanie komplexného obrazu základov športovej prípravy. Predpokladám, že kniha by mohla byť dostupná už v októbri 2020.
Môžete čitateľom prezradiť názov Vašej knihy?
BOCCIA – Základy športovej prípravy
Ako vnímate značku BASHTO SPORTS a jej prínos pre zvýšenie úrovne boccie na Slovensku a vo svete?
S Ondrejom Baštákom Ďuránom, zakladateľom firmy BASHTO SPORTS, sa poznáme ozaj veľmi dlhé roky. Pôsobil dlho aj na Mokrohájskej ako asistent športovcov boccie v rámci nášho Športového klubu ALTIUS alebo neskôr v rámci klubu OMD. To, že sa odhodlal ísť týmto smerom ma prekvapilo a úprimne – ani som si nevedel v úvode predstaviť, že to môže dotiahnuť až na dnešnú úroveň. Voči snaživým a pracovitým ľuďom mám obdiv a vážim si ich prácu. Inak to nie je ani s Ondrejom a jeho firmou BASHTO SPORTS. Prešiel kus cesty a išiel od nuly. Vybudoval firmu, je distribútorom, navrhuje produkty, má celosvetový odbyt. Klobúk dole...
Z hľadiska prínosu pre šport vnímam firmu BASHTO SPORTS veľmi pozitívne. Nedávno som firmu osobne navštívil a dozvedel som sa nie len o výrobe, technologických procesoch ale aj o predaji. Firma distribuuje svoje produkty do mnohých krajín sveta a to hovorí samo za seba. Tu netreba chváliť, pretože za firmu hovoria výsledky presne tak ako v športe.
Ondrejovi a všetkým jeho zamestnancom držím palce, aby dokázali vo svojej práci plniť svoje predstavy, sny a aby vyrobili množstvo kvalitného športového materiálu, ktorý bude sprevádzať športovcov pri ich ceste za športovými úspechmi.
Máte nejaké perličky, zaujímavosti, alebo vtipné zážitky týkajúce sa boccie?
Samozrejme príhod rôzneho druhu je veľa. Precestovali sme kus sveta a trávime spolu viac času ako so svojimi vlastnými rodinami. Takže zažívame veľa pekného, veselého ale samozrejme aj nie príjemné veci. Je to vyvážené aby sme si vedeli vážiť to, čo máme.
Aké máte aktivity mimo boccie?
Väčšinu času trávim na tréningoch boccie, sústredeniach a podujatiach. S tým súvisí samozrejme kopec administratívnej práce, cestovanie - autá, autobusy, lietadlá... Na letiskách mám pocit, že človek tam strávi polku života. Ale mimo tohto kolotoča veľmi rád trávim čas v prírode, oddychujem pri manuálnej práci, výnimočne vybehnem na bicykel a moju motorku považujem za dokonalý terapeutický prostriedok, kde som sám so sebou a mojimi myšlienkami .
Máte pred sebou ešte nejaký nesplnený životný alebo športový sen? Po čom túžite?
Jedným z mojich pracovných snov bolo vydanie knihy o boccii. Ako som uviedol vyššie, rodila sa dlhé roky a je mojou osobnou záležitosťou. Získal som v uplynulých rokoch ako tréner mnohé ocenenia, dosiahli sme s tímom boccie všetky športové méty. O ničom konkrétnom nesnívam, pretože som si myslel, že moje méty a úspechy budem dosahovať úplne v iných oblastiach. Život to zariadil inak a ja sa snažím robiť si svoju prácu zodpovedne a poctivo a prijímam všetky výzvy.
Pracujem v oblasti, kde si môžem naplánovať prácu ale nie výsledok. Takže som šťastný, že spoločne s ľuďmi, ktorých mám rád, môžem zmysluplne investovať svoje produktívne dni života do niečoho zmysluplného a spoločne zanechávame odkaz ďalším generáciám športovcov.
Paralympiáda Rio de Janeiro 2016, Zlatá medaila pre pár BC4 (zľava): Samuel Andrejčík, Michaele Balcová, Martin Gabko, Róbert Ďurkovič
Chceli by ste niečo odkázať čitateľom nášho blogu?
Neprestávajte snívať, neprestávajte dúfať, neprestávajte bojovať. Šport je viac ako stupienok víťazov. Je to životný štýl, životná filozofia, ktorá vám dáva silu, rozvíja osobnosť, posilňuje telo a rozvíja myslenie. Pomáha vytvárať vzťahy, určuje životné cesty a vytvára prostredníctvom vašej práce hodnoty pre ďalších športovcov.
Buďte vzorom a príkladom pre tých, ktorí váhajú a ešte stále hľadajú svoj zmysel života.
Pán Gabko, ďakujem Vám za rozhovor. Prajem Vám veľa športových aj životných úspechov. Želám Vašej novej knihe o boccii veľa spokojných čitateľov. Určite ju zaradíme do predaja aj v našom eshope...
Rastislav Sabatula
Fotogaléria
